Bukurešť 10. novembra (TASR) - Úradujúci rumunský prezident Klaus
Iohannis, ktorý sa uchádza o druhé päťročné funkčné obdobie, dosiahol v
nedeľu najväčší zisk spomedzi kandidátov v prvom kole prezidentských
volieb. Vyplýva to z prvých prognóz výsledkov na základe prieskumov
medzi voličmi, informovali tlačové agentúry AFP a DPA.
Podľa zverejnených údajov by mal Iohannis (60) získať 38,2 percenta
odovzdaných hlasov, čo znamená, že i napriek víťazstvu nebol zatiaľ
zvolený. Voľby tak zrejme postupujú do druhého kola, kde bude
Iohannisovou súperkou doterajšia premiérka Viorica Dancilaová (55),
ktorej v prvom kole predpovedajú druhú priečku so ziskom 22 percent.
Výsledky tzv. exit polls prevzala DPA z rumunskej tlačovej agentúry Mediafax.
Tretím v poradí je Dan Barna, líder proeurópskej strany Zväz Zachráňme
Rumunsko (USR), s predpovedaným ziskom 16 percent. Volebná účasť sa
odhaduje na 48 percent, čo predstavuje pokles oproti 52 percentám pri
prezidentských voľbách pred piatimi rokmi.
Druhé kolo prezidentských volieb by sa malo v Rumunsku konať o dva týždne - 24. novembra.
"Porazili sme sociálnych demokratov," povedal Iohannis jasajúcim podporovateľom pred centrálou svojej kampane. "Táto vojna sa však ešte neskončila, musíme urobiť ďalší krok vpred o dva týždne," dodal prezident.
Iohannisa podporuje stredopravicová Národná liberálna strana (PNL),
ktorá vládne len od začiatku tohto týždňa po tom, ako parlament
vyslovením nedôvery zosadil predošlú sociálnodemokratickú vládu. Nový
menšinový kabinet premiéra Ludovica Orbana dúfa, že opätovné zvolenie
Iohannisa pomôže novému začiatku boja proti korupcii, ktorý
predchádzajúca vláda podľa kritikov brzdila.
Približne 18,2 milióna voličov sa mohlo v nedeľu rozhodnúť pre jedného
zo 14 kandidátov na najvyššiu štátnu funkciu. Pozorovatelia
nepredpokladali, že by niektorý z nich v prvom kole volieb získal
nadpolovičnú väčšinu.
Rumunsko je tzv. poloprezidentskou republikou, v ktorej má prezident
značné rozhodovacie právomoci napríklad v otázkach národnej bezpečnosti a
zahraničnej politiky. Môže odmietnuť straníckych nominantov na predsedu
vlády i vládnych nominantov na súdne posty.